Prinášame vám článok Petra Cadaja o prvej dražbe v Terchovej, pri ktorej bol sprivatizovaný bufet na autobusovom nástupišti. Článok bol uverejnený v dvojčísle 6, 7 ročníka 1991 Obecných novín Terchová.
Nevydražíš, nemáš
V piatok, 24. mája anno domini 1991 o 16. hod., boli napísane prvé riadky novodobých dejín kapitalizmu v Terchovej. Teda aj do tohto kúta "zabudnutého" sveta, niekoľko kilometrov pánu Bohu za chrbtom, prenikli maniere, ktoré sme donedávna mohli
s vygúľanými očami a vygumovanými mozgami sledovať iba vo filmoch západnej proveniencie. Tempora mu-Lantur. Božská pravda. Časy sa menia a s nimi nielen bývalý "východný raj" ale aj ľudia, ktorí boli nútení v ňom niekoľko decénií vydržať.
A tak tí, čo prednedávnom hádzali ideologické hromy-blesky do akéhokoľvek náznaku podnikania, dnes so šťastným výrazom tváre vystupujú v nových rolách aktérov privatizačného konania. Česť /práci/ výnimkám! /Práci/ česť! Terchová sa však ani v tejto oblasti nechcela nechať zahanbiť. Akoby aj, ved má tradíciu. Na týchto miestach totiž prebiehali dražby už na začiatku 18. storočia. Dávno pred vznikom Spojených štátov amerických!!!
A prvým licitátorom s pištoľou /kladivko ešte vtedy nepoznali okrem toho
na čarodejnice/ nebol nikto iný ako kapitán oblastnej družiny pre privatizáciu
a správu nakradnutého grófskeho majetku, Juraj Jánošík, rodák spod Púpova.
Ním zvolená a nakoniec i zrealizovaná forma privatizácie neniesla ani v najmenšom
atribúty prebujnelej administratívy, vyškrobených odevov a nevyhnutnosti všetko
hlásiť kdesi hore. Jánošík niekedy s obľubou hovoril: <em>"Preboha, načo hore,
keď všetko prebieha dole. Aj s gaťami!"</em> Toľko Jánošík /citát z práce
"Ako som vydraždil jednu nemenovanú grófku Maillathku"/.
Takže po takmer tristo rokoch opäť dražba. Namiesto Jánošíka s pištoľou a vrkočmi však dorazili ostrihaní členovia privatizačnej komisie, vyzbrojení maličkým kladivkom,
postrachom všetkých čarodejníc a čarodejov. Všetko sa mohlo začať. A aj začalo.
Pekný interiér sídla miestneho starostu /konkrétne veľká zasadačka/ privítal
všetkých účastníkov tejto vskutku historickej chvíle. Za poplatok 50 federálnych
korún im podal ruku, usadil, a nenechal dlho čakať. Ako prvý prišiel na "paškál"
bufet na autobusovom nástupišti. Šesť záujemcov! Fíha... Piati chlapi proti
jednému nežnému stvoreniu. Ak si niekto náhodou myslel, že je všetko jasné,
potom buď nepozná ženy alebo preceňuje možnosti náhody. Žena bleskurýchle
eliminovala štyroch reprezentantov mužskej rasy a ostal jediný. Súper tvrdý
ako žula. Nastal neľútostný boj o bufet, nervy, peniaze a možno aj život
/taký malý, maličký/. Desaťtisíce lietali, dopadli, postupne ich nahradili
tisíce, potom zas hrobové ticho, taktizovanie, ironické poznámky, stereotypný
licitátor, zvedavé pohľady divákov a zrazu... Nemilosrdné kladivko nevedno akej
výroby /možno ho dodala firma Jan Hammer z Ameriky/. Odklepnuté! Zo
101 tisíc na 342 tisíc korún českých aj slovenských. Kto vyhral? Nuž, žena!
Ony to jednoducho s chlapmi vedia. A čo na tom, že ich bolo päť. Poznám aj také,
čo zmáknu viac. Nie však v dražobnej miestnosti. Takže finito don bufete,
odteraz máš nového vlastníka. Gratulujem!
Atmosféra dobrá, divácky komparz disciplinovaný, organizátori nemilosrdní a štát
sa opäť raz smial. Tak mu treba! A nám tiež! Napríklad pred niekoľkými hodinami
"nezarobil" vo Varíne ani len na slanú s tvrdým chlebom. Tam nebolo nikoho a nič.
Interes nulový, v kinosále /dražobná miestnosť/ tma a pofajčievajúci členovia
privatizačnej komisie. A najmä slovenská zástava na pohrebnej čiernej plachte
slúžiacej ako opona. Keby to tak videl Tóno Hrnko alebo Stanko Pánis...!
Ostatok terchovského licitačného popoludnia už nestál za nič. Na vlastné oči
sme mali možnosť uvidieť tzv. holandskú dražbu, a tá nudila. Nekonečné trojminútové
intervaly, "hĺbavé" pohľady aktérov do zeme, trápny komentár licitátora a koniec.
Najvyšší čas!
Sláva víťazovi, česť jeho zvláštnym porazeným rivalom. Prvé minúty
nástupu moderného kapitalizmu do konzervatívnej Terchovej sa naplnili. Ako
definitívne? Ľahká odpoveď. No predsa v krčme. Ako za starého zlenedobrého komunizmu.Jánošík to mal neporovnateľne ťažšie. Jemu boli v pätách pandúri. To však členom okresnej privatizačnej konisie nehrozilo. Polícia dokonca musela byť povinne
/podľa zákona/ na ich strane. Takto sa teda nič nestalo. Napísala sa správa kdesi
hore a tam dole sa pilo, spievalo, tancovalo, platilo... Až neprišlo ráno a kruté
prebudenie sa... z prvej eufórie novodobého prieniku včera ešte zahnívajúceho a
parazitujúceho, dnes už všetkými vôňami voňajúceho a zajtra /to si netrúfam odhadnúť/
...no jednoducho kapitalizmu. Vitaj medzi nami, amatérmi!
Peter Cabadaj
Adam František Kollár prispieva článkami zo starých terchovských novín. Pozrite si jeho ostatné články.
Viac hostí pre Vaše ubytovanie v Terchovej!
- Sme najväčší ubytovací web široko-ďaleko v celej Terchovskej doline.
- Sme najnavštevovanejší informačný web celej Terchovskej doliny.
- Spolupracujeme s 94-imi ubytovacími zariadeniami z Terchovej a okolia.
- Celková kapacita našich partnerov je vyše 1895 postelí.
- Pridajte sa k nim aj Vy!
Komentáre k článku Peter Cabadaj o prvej privatizácii v Terchovej
Pridať komentárK tomuto článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre. Chcete sa vyjadriť ako prvý?