Obec Terchovú pozná mnoho občanov našej vlasti, ale i osôb zo zahraničia. Jednak preto, že sa v Terchovej narodil legendárny zbojník Juraj Jánošík, ktorý bohatým bral a chudobným dával, a jednak preto, že obec leží v prekrásnej doline, ktorá je spojená úzkym priesmykom Tiesňavami s ešte krajšou dolinou – Vrátnou. Tá je zas obklopená vrchmi Boboty, Malým a Veľkým Rozsutcom, Stohom, Grúňom, Chlebom, Malým Kriváňom, Kravarským, Baraniarkami a Sokolím.
Už od Varína, ale hlavne od bránického mosta ide sa do Terchovej (smerom od Belej) krásnou dolinou. Na ľavej strane tvoria jej hranicu Martinčov a Hajasov vrch, vrchy Kykuľa, Okruhlica, Veľhora, Mravečník a tesne nad obcou Oblaz. Po pravej strane je to hlavne Sokolie s krásnymi skalnými dolinami Chotárna a Obšívanka. No a v priamom pohľade nad Terchovou stojí vrch Úboč.
Muchovci, toho času slávni terchovskí muzikanti, spievajú: „Terchová, Terchová, jak ťa hory kryjú, ako keď nevestu do čapca zavijú...“ Touto piesňou je veľmi dobre vystihnuté položenie Terchovej. V tejto doline niet roviny, len pár hektárov rovných plôch pred obcou.
Po oboch brehoch doliny od bránického mosta do Terchovej sú roztrúsené osady. Po ľavom boku sú to osady Martinčovia, Hajasovia, Petrovia, Mučkovia, Štefkovia, po pravom brehu zas Mažgutovia, Belovia, Kobrtkovia, Staňovia, Meškovia a na rovinke pri ceste Vyšné a Nižné Kamence. Už ich pomenovanie naznačuje, že tam je veľa kamenia, ktoré donáša voda z hôr, keď sa rozvodní. Zo samotnej obce Terchová pokračuje ďalej viac dolín, a to Struháreň, Biely Potok a Tiesňavami spojená Vrátna. Ani tu niet žiadnych rovín. Osád je v oboch dolinách veľa (niekoľko desiatok) – v brehoch. V doline Struháreň sú to medzi inými osady Repáňovia, Mihovia, Novosadovia, Jánošovia...; v doline Biely Potok sú to Davidíkovia, Berešovia...; v doline Vrátna je to Štefanová. Osady sú vlastne pomenované podľa priezviska toho, kto tam dostal od panstva, ešte za feudalizmu, pridelený kus lesnej plochy. Les potom vyklčoval a mal tam malú roličku. Keď sa menoval Staňo, tak vznikla osada Staňovia, keď Meško – Meškovia, Novosad – Novosadovia a podobne. Niekde však vznikli usadlosti rovnakého mena, a tak sa muselo dať ešte bližšie pomenovanie, aby sa osady od seba odlíšili. Príkladom je osada Repáňovia, ale aj osada Repáňovia Pod skalou.
V okolí osád mali občania svoju roľu. Bolo to niekoľko úzkych pásov (švíkov) v brehu. Vôbec, po ľavej strane i po pravej strane, pri ceste do Terchovej, boli brehy posiate malými terasovitými roličkami. Ale tieto roličky sa nachádzali aj hore, teda na vrchoch; či už na Martinčovom, Hajasovom, u Mučkov alebo na Oblaze. Úboč mala taktiež na svojom vrchole malé roličky, ktoré sa ťahali až pod vrch Pupov. Neúrodná pôda však zvykla dávať len veľmi málo a robiť sa na nej muselo veľa...
Žil som v Terchovej do svojich 14 rokov. Len počas prvých rokov môjho života som ale mal čo jesť, ináč som žil vo veľkej biede. Bol som viac hladný než polosýty (sýty len na Vianoce, v Štedrý deň a na Veľkú noc). Otec ma častokrát bil pre nič za nič (veľa pil), no i napriek tomu, keď mám možnosť, vždy sa veľmi rád vraciam do rodnej obce.
Často spomínam práve na rôzne drobné príhody z detstva, na hry v škole alebo pri pasení kráv. Nie je v okolí takého kopca, kopčeka, vrchu, ktorý by som nebol v mladosti prešiel, či už pri hľadaní húb, chystaní dreva (hlavne na zimu), pasení kráv alebo ako nosič ruksakov rybárom, turistom či lyžiarom – napríklad na Kriváň, Chatu pod Chlebom, na Grúň, Chatu pod Rozsutcom alebo len po doline Vrátna. Nie jeden raz som za 5 korún niesol ruksak z Terchovej na Kriváň a späť, hoci som bol vtedy len malým chlapcom. Dnes skoro až na Kriváň jazdí výťah priamo z doliny! Keď sa na ňom veziem, pozerám na tie „pirte“ (chodníčky), ktorými som chodieval na spomínaný vrch. Verte, bola to na malého chlapca drina, ale rád si na to spomínam. Všetky tieto kopce, kopčeky, vrchy a doliny mám rád. Prirástli mi k srdcu a vždy, keď prídem do Terchovej, prichádzam „domov“, pričom na niektorý z nich si ešte vyjdem, pravda, dnes už hodne za pomoci auta a výťahov. Cítim sa tu akosi lepšie, pokojnejšie.
Mal som možnosť vidieť kus sveta, a to nielen v Európe, ale i Ázii a Amerike. Všade je veľa krásy, ale najkrajšia pre mňa a verím, že i pre ostatných Terchovcov, ktorí majú túlavé „bagandže“, je len naša rodná obec Terchová s jej dolinami, vrchmi, kopcami i so skalím, čo voda z vrchov do doliny prináša. Viete, aký je to krásny pohľad a pocit vidieť z vrchu Oblaza, ako v podvečer začína blikať v oknách chalúp?! To zažínali lampy. Pravda, dnes to už nevidieť, pretože existuje elektrické osvetlenie. Oblaz už dávno nie je holým kopcom, ale zarastený krásnymi borovicovým lesom.
A tie krásne spevy našich dievok! Keď som býval u starej materi v osade Petrovia, tak v lete podvečer dievčatá – i moja staršia sestra Amala – odišli na briežky (vyvýšenina vedľa osady) a spievali naše terchovské. Hneď sa ozvali dievky od Meškov, od Staňov, ba niekedy boli počuť spievať dievky až od Mažgutov, hoci to bolo aj vzdušnou čiarou dosť ďaleko. Spev sa niesol dolinou. Viete, aké to bolo krásne? Ešte i dnes, keď zaspievajú terchovské dievčatá, spomínam na spev mojej sestry na briežkoch. Mládenci spievali len na muzikách (tak sa menovala zábava, kde hrali terchovskí muzikanti), po dedine a v osadách večer, keď išli za „dievčaty“ (po našom „na vohľady“).
No a terchovská muzika? Tu som mal a mám vždy rád. Keď terchovskí muzikanti zahrajú, prejde žiaľ, človek sa rozveselí alebo aspoň vyslobodí zo smútku. A keď má človek radosť, tak muzika ju znásobí. Ja si ešte pamätám na slávnych muzikantov Kvočkovcov, Rybárovcov, chýrneho basistu Bobaňa (môj spolužiak)... Takýchto skupín muzikantov (predné husle, kontra, basa, niekedy harmonika, heligónka jednoradová – po terchovsky „mešky“) bolo vždy v Terchovej niekoľko. Niektoré boli vynikajúce a dlho sa držali spolu. Mám muziku a piesne terchovských muzikantov (Rybárovci, Muchovci) nahraté na gramofónových platniach a magnetofónových páskach. Vždy, keď mám radosť alebo, na druhej strane, sa akosi necítim dobre, si pustím tieto nahrávky a hneď mi je lepšie. Spievam spolu s terchovskými chlapmi na plné hrdlo, až sa to u nás na chalupe, ale aj okolo nej pekne ozýva. Cítim sa, ako by som bol doma – v Terchovej, hoci som od nej niekoľko stoviek kilometrov vzdialený.
Ján Hanuliak píše spomienky na Terchovú. Pozrite si jeho ostatné články.
Viac hostí pre Vaše ubytovanie v Terchovej!
- Sme najväčší ubytovací web široko-ďaleko v celej Terchovskej doline.
- Sme najnavštevovanejší informačný web celej Terchovskej doliny.
- Spolupracujeme s 94-imi ubytovacími zariadeniami z Terchovej a okolia.
- Celková kapacita našich partnerov je vyše 1895 postelí.
- Pridajte sa k nim aj Vy!
Komentáre k článku Rodný môj kraj /I./
Pridať komentárK tomuto článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre. Chcete sa vyjadriť ako prvý?