Sú aj iné korene vzniku mena Jánošík. Tie sú však trochu vzdialenejšie.
Ich začiatok treba hľadať niekde v starom Ríme, alebo, ak nechceme ísť až tak ďaleko, tak ich treba hľadať kdesi pod Trenčianskou skalou.
Vie sa o tom, že Markus Aurélius robil svoje výboje až k Dunaju a dokonca jednu zimu zimoval so svojim vojskom pod Trenčianskou skalou
a založil osadu Laugarício.
Podstatné pre naše rozprávanie je, že v tomto rímskom vojsku bolo veľa šikovných, silných, vysokých a na všetko
odhodlaných vojakov. Medzi nimi boli dvaja nerozluční priatelia - vyšší, silnejší Jánus
a pomenší, ale tak isto šikovný Terchius.
Zdalo sa v tých časoch, že kdesi tu je koniec vtedajšieho známeho sveta. Proti prúdu okolo Trenčianskej skaly tečúcej rieky
/dnes už vieme že to bola rieka Váh/ boli len nepreniknuteľné lesy, plné divej zvery. Zdalo sa, že tam vyššie už ľudská noha nikdy nevkročila.
Markus Aurélius si jedného dňa dal zavolať oboch priateľov, Jánusa a Terchiusa. Nariadil im, aby si vybrali menšiu kohortu vojakov
a aby sa pod Jánusovým vedením vybrali proti prúdu rieky prebádať neznáme kraje. Stanovil im lehotu na návrat a požiadal ich,
aby všetko podrobne mapovali a zapisovali. Myslel pri tom už na ďalšie rímske výboje do neznámych krajín a oblastí.
Jánus a Terchius vybrali skutočne najlepších bojovníkov. Už vtedy, pri formovaní dobrovoľníckeho oddielu začali tento nazývať Jánusov šík.
Váh bol v tom čase nespútaná, divoká rieka, z oboch strán porastená nepriestupnými pralesmi. Jánusov šík len s veľkými
ťažkosťami prekonával rôzne úskalia a útrapy cesty. Odmenou po dlhom čase im bola príjemná kotlina na sútoku niekoľkých riek
/dnes vieme, že to boli terajší Váh, Kysuca, Rajčianka, Varínka, ba aj v tých časoch krátky, ale o to divší Všivák/
Jánusov šík si na tomto malebnom mieste, bohatom na zver a ryby, náležite odpočinul. Dobrodružná povaha Jánusa sa
nezaprela a po niekoľkých týždňoch sa Rimania znovu vydali na cesty. Menšia časť pokračovala ďalej proti prúdu rieky,
smerom na terajšiu Strečianskú úžinu. Po týchto prieskumníkoch sa naveky zľahla zem. A propó! Určité náznaky umožňujú
predpoklad, že sa táto skupina usadila na určitý čas v oblasti Strečianskej úžiny, konkrétne na strategickom mieste
terajšieho hradu Strečno. Tam si, vraj, ako to už bolo u Rimanov dobrým zvykom, okamžite začali budovať opevnenie,
dokonca, podľa niektorých autorov, aj mohutné skaly Margita a Besny boli z výšok zvrhnuté do Váhu v dôsledku ich činnosti.
Vraj teda v stredoveku bol Strečanský hrad postavený na zvyškoch starorímskeho opevnenia. Poddaní, stavajúci hrad nachádzali
veľké množstvo častí drevených palisád v kamennom podloží hradu. Podľa nich vraj na zvyškoch dreva boli jednoznačné stopy
opracovania starorímskymi obojstranými sekerami. Žiaľ, ktože už len vtedy dbal na archeologický výskum. Pamiatky na starých
Rimanov boli navždy zakryté stavbou hradu. Mohutný strečanský hrad, odhaľujúci nám tajomstvo histórie z pred niekoľko sto
rokov možno ukrýva pod svojimi útrobami históriu ľudí, žijúcich na našom území pred dvoma tisíckami rokov.
Vráťme sa ale k Jánusovej skupine. Ostatní teda, pod Jánusovým vedením sa vybrali do tých najhustejších a najneprístupnejších
pralesov oproti prúdu terajšej riečky Varínky. Neďaleko miesta kde sa táto vlievala do terajšieho Váhu objavili maličkú osadu
domorodcov. Boli síce zaodení len v kožiach divých zvierat, ale zato vedeli variť výborné pivo. Tento nápoj Rimanom veľmi
zachutil a na počesť jeho varenia nazvali osadu Varínom /Terra Varna/. Zanedlho pokračovali ďalej popri riečke a po strastiplných
pochodoch zazrel Jánus a jeho druhovia prekrásne horstvo s divokými, rozoklanými bralami, s jedinečnou flórou a faunou.
Niet sa čo diviť Rimanom z nížin, že si toto miesto a hlavne malebnú dolinu na úpätí vysokých brál na prvý pohľad zamilovali.
Povedali si, že sa tu usadia a nikdy viac sa nazad nevrátia.
Jedna z príčin, možno aj podstatná, bola v tom, že v osade ktorú objavili v tejto doline bolo naozaj veľa krásnych
dievok súcich na vydaj, rúčich do voza i do koča. Rozložili si tu teda svoj tábor a Terchiusovi prvému padla do oka
pekná dievčina. Netrvalo dlho, požiadal ju o ruku. Dievča jeho náklonnosť opätovalo a slávila sa prvá rímsko - domorodá svadba. Jánus
z tohto opevneného tábora robil výpravy do blízkeho aj ďalekého okolia, mapoval, spisoval, bádal. Terchius medzitým naučil
domorodcov všetko čo ovládali Rimania, nielen boju, ale aj roľníčeniu a chovu zvierat. Postupne aj ostatní Rimania si zobrali
za ženy domorodé dievky a ani na um im neprišlo vrátiť sa niekedy k rímskemu hlavnému voju. Jánus, ako starý vojak nenechal zaháľať
svojich chlapov ani po tejto stránke a pravidelne ich cvičil. Keď ich zvolal na cvičište, nikdy nezabudol zakričať mohutným hlasom
"Šík, na môj povel!" Domorodci tieto cvičenia s obľubou sledovali a hovorili si - kedy už zase bude Jánus cvičiť ten svoj šík,
Jánusov šík zase cvičí a pod. Postupne nahradili rímske meno Jánus domáckejším menom Ján. Nebolo už ďaleko od toho, aby z Jánovho
šíku vzniklo meno ich veliteľa Jánošík – to bol teda možno prvý prapredok nášho hrdinu – Jurka Jánošíka.
No, a čo Terchius? Terchius bol vlastne zakladateľ celej tej novej osady. Keď nastala jeho chvíľa, chvíľa starého kmeťa - zakladateľa rodu,
uľahol za prítomnosti svojho početného potomstva a vďačných obyvateľov vtedy už na tie časy pomerne veľkej dediny na smrteľnú posteľ.
Jednomyseľne bolo dohodnuté, že na jeho počesť sa dedina nazve po ňom - Terchiova dedina - Terchová. Je historická pravda, že
táto krásna dedina sa určitý /krátky/ čas volala aj Kráľová /Králowa/, ale – skutočnú pravdu nezaprieš – po čase sa obnovil dávno
zabudnutý starorímsky názov – Terchová. Ak by som to tu nepripomenul, Terchius i Jánus by boli upadli do zabudnutia.
Špekulanti by stále vymýšľali možnosti vzniku názvu Terchová – jedni by sa prikláňali k tomu, že páni v stredoveku
uvaľovali na terchovských poddaných rôzne „ťarchy“, druhí niečo splietali o „nešťastnej ťarchavej žene“, ktorá sa zo
zúfalstva hodila do rozbúrenej jarnej Vrátňanky tam kdesi v Tiesňavách a mnoho, mnoho iných teórií.
Nuž, nechajme, aby si každý vybral to, čo sa mu najviac páči. Ale aj taký pôvod, aký som ja uviedol, môže mať priezvisko Jánošík a meno Terchová.
A znovu - Apropó! Existuje aj praktický dôkaz návštevy Rimanov v Malej Fatre. Je to nález železného hrotu rímskej kopije v oblasti pod Rozsutcom,
datovaný skutočne do doby začiatku nášho letopočtu. Tento nález len podporuje moju teóriu. Veď si len predstavte osamelého Starorimana, ako
sa čosi pred dvetisíc rokmi špacíruje popod Rozsutce, opierajúc sa o skoro už úplne zodratú kopiju?!?. Prečo?, Načo?, Za akým účelom?, Odkiaľ?,
Kade?, S kým?, Kto ho poslal?, Kto ho sponzoroval? Ako, sám, samučičký dokázal prekonať tie obrovské vzdialenosti? Hovorte mi, prosím vás o dajakej
„Jantárovej ceste“. Prečo by práve ona viedla nepriepustnými vtedajšími pralesmi, cez kopce a skaly, keď bolo naporúdzi hojne pohodlnejších,
kratších a bezpečnejších trás. Preštudujte si, prosím trochu podrobnejšie Jantárovú cestu a sami zistíte, že táto teória je poriadne pritiahnutá za vlasy.
Po tomto krátkom historickom exkurze sa znovu vráťme ku mojej teórii – teórii o Laugaríciu, Markovi Auréliovi, Jánusovi a Terchiusovi. Cítite ten rozdiel?
Tam – bohapusté vymýšľaniny, tu – historické fakty. Tu krásne zapadá aj nález zmieneného hrotu starorímskej kopije. Dá sa živo predstaviť si Jánusa – Jánošíka,
ako po ťažkom výcviku svojich vojakov na priestranstve dnešného futbalového ihriska – Sihle odchádza, predierajúc sa Dierami /neskôr až zarážajúco pomenovanými
po ňom/, preskakuje potôčik, šplhá sa po skalách, teší sa prekrásnej prírode v oblasti Veľkého i Malého Rozsutca. Hľa, kopija ktorou sa podopiera, sa mu v určitom
okamihu zakliesni do skál, láme sa – Jánus – Jánošík teraz už nepotrebný hrot kopije veľkým rozmachom odhadzuje do diaľky. Hrot hrdzavie, ale vydrží až do začiatku
dvadsiateho storočia, možno aj preto, aby podporil moju teóriu, ktorú som ti, milý čitateľ práve predložil.
Miroslav Blaha píše povesti o Jánošíkovi, spomienky na Terchovú a terchovské básne. Pozrite si jeho ostatné články.
Odoberajte novinky z Terchovej e-mailom!
- Každý pondelok ráno dostanete výber noviniek z Terchovej.
- Výber pozostáva z noviniek všetkých stránok, ktoré sa týkajú Terchovej.
- Nikdy vám nepošleme nevyžiadanú poštu, môžete sa kedykoľvek odhlásiť.
Komentáre k článku Starorímsky vznik mena Jánošík a pomenovanie Terchovej
Pridať komentárAndrej 28.02.2013 11:26 Jánošík narodený v osade U Jánošov - János (maď)= Ján, takže netáraj sprostosti a píš pravdu, János ,,ík,, je z maďarského mena Ján - János. Tak to je proste