Pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie som mal možnosť zúčastniť sa Festivalu dokumentárnych filmov,
ktoré by si zaslúžili širší priestor. Aj na túto tému som hovoril s človekom zbierajúcim materiály
o osudoch ľudí, ktorí sa stali obeťami totalitného režimu. Nie nadarmo hovorí, že národ si musí
pamätať svoju históriu – inak je odsúdený prežiť ju znova. Dokumentarista Dr. Ondrej Krajňák z Ústavu pamäti národa.
Pán Krajňák, Ústav pamäti národa je najmladšou inštitúciou na Slovensku a jeho činnosť je obšírna. Mohli by ste vysvetliť najpodstatnejšie úlohy ustanovizne?
Ústav pamäti národa (ďalej ÚPN) je verejnoprávna ustanovizeň a zaoberá sa totalitným režimom na Slovensku od roku 1939 do novembra 1989.
Medzi jeho hlavné úlohy patrí:
• vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií,
• dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov,
• systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,
• poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, vydávať a šíriť publikácie, usporadúvať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra, propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu.
Mohol by som takto vymenúvať celý rad ďalších úloh, ale pre túto chvíľu to nie je podstatné.
V rámci svojho Multimediálneho projektu o obetiach totalitných režimov s názvom Po stopách slobody navštevujete stredné školy a univerzity s cieľom
priblížiť mladej generácii prehodnotenie obdobia komunizmu v našej krajine. Premietanie dokumentárnych filmov
doplnené Vašim hovoreným slovom vytvára fascinujúcu atmosféru. Kedy tento projekt vznikol, kde všade ste
zavítali a ako plánujete projekt zveľadiť, resp. rozširovať?
Žijeme dvadsať rokov v demokracii. November ´89 nám priniesol slobodu, ale nepriviedol k ospravedlneniu tých,
ktorí nám ju zobrali. Rýchlo sme zabudli na 70 000 rehabilitovaných politických väzňov. Zabudli sme na
desaťtisíce odvlečených do koncentračných alebo pracovných táborov. To, že dnes môžeme slobodne cestovať
alebo študovať je zásluhou mnohých politických väzňov, ktorí pre svoje presvedčenie obetovali život aj slobodu.
Multimediálny projekt - Po stopách slobody, je výzvou pre tých, ktorí sa neboja pozrieť pravde do očí.
Chceme objaviť statočných a odsúdiť falošných. Žiaľ, prežívame obdobie, kedy sa prenasledovaní aj prenasledovatelia
pre spoločnosť stali anonymní. Následky sú hrozivé. Na strane prenasledovaných životné sklamanie, bezmocnosť dovolať
sa spravodlivosti a práva, nedôvera voči sebe, okoliu a spoločnosti. Na strane prenasledovateľov pocit bezúhonnosti,
relativizovanie pravdy, arogancia, zneužívanie moci a zneužívanie nových príležitostí. To, že prenasledovatelia majú
dnes vyššie dôchodky ako prenasledovaní, hovorí za všetko. Opierame o aktívnu spoluprácu slovenských vysokých škôl,
najmä katedier histórie, žurnalistiky, masmediálnej komunikácie, prípadne sociológie, politológie a práva.
Študentom premietame dokumentárne filmy a potom živo diskutujeme. Forma je rôzna. Niekomu vyhovuje odborný seminár,
iným projekcia, workshop, diskusia a podobne. V tomto čase sa do projektu zapojilo 27 katedier slovenských vysokých škôl.
V mesiaci november prebehli v dvanástich slovenských mestách zoznamovacie kolá, kde sme vyzvali študentov k
aktívnej spolupráci na projekte.
Dnešní dvadsiatnici sa už narodili v slobodnej krajine a na spartakiádu, súdružky alebo Tuzex pozerajú s
úsmevom na tvári. Toto je však len jeden pohľad. Vy sa usilujete o ten druhý – nemoc komunizmus, jeho pravá tvár
a prečo je November 1989 pre nás nezabudnuteľný deň. Aká je spätná väzba počas Vašich seminárov? Nazeráte na budúcnosť optimisticky?
Jedna z úloh ÚPN je podávať úplné a nestranné informácie o dobe neslobody. Zatiaľ, čo okolité postkomunistické
krajiny si čoraz intenzívnejšie uvedomujú potrebu pamäťových inštitúcií, na Slovensku sa stávame svedkami
systematických a cielených útokov za zrušenie ÚPN. Naposledy z dôvodu hospodárskej krízy. Informácie o
komunistickej diktatúre sú relativizované, novembrové jednania škandalizované, úprimné iniciatívy odporcov
bývalého režimu spochybňované. Dnes sú rezidenti Štátnej bezpečnosti (ďalej ŠtB), ako svedkovia privolávaní
na súdy za účelom, aby vyvracali to, že niekoho oprávnene zaregistrovali. Mám osobnú skúsenosť s dvojročnými
prieťahmi v súvislosti so zaradením šiestich dokumentárnych filmov ÚPN do vysielania verejnoprávnej televízie.
Pre porovnanie v Českej televízií takéto filmy vysielajú každý týždeň. A tak sa stáva, že mladí ľudia nevedia
nič o slovenských občanoch odvlečených do ruských Gulagov. Nevedia nič o politických väzňoch a ťažbe uránovej
rudy v Příbrame alebo v Jáchymove. Málo vedia o invázií vojsk Waršavskej zmluvy v auguste 1968. Stáva sa nám,
že žiaci ešte aj na stredných školách si pletú august ´68 s novembrom ´89. Nie je to možno chybou študentov,
ale prístupu spoločnosti k tak dôležitým témam. Mam však nádej, že vyrastá nová generácia, ktorá sa úprimne
zaujíma o našu minulosť a nedovolí privatizovať skutočnú pravdu o komunistickej diktatúre.
Ste autorom dokumentov Prežili sme Gulag a Sviečková manifestácia, pod režijnou taktovkou
Vašich kolegov vznikli snímky ako napríklad Jáchymovské peklo (Kristína Vlachová), rovnako aj November +20
(Tomáš Vitek). Keďže všetky vyšli z dielne Ústavu pamäti národa, kde sa dajú alebo budú dať tieto filmy plné silných výpovedí ešte vidieť?
Filmy ÚPN chceme najskôr prezentovať prostredníctvom verejnoprávnej televízie. Vzhľadom na jej zastúpenie to môže
byť dlhodobý proces. Následne chceme tieto filmy prezentovať prostredníctvom iných televízií, aj lokálnych, aby sa
ľudia dozvedeli pravdu o minulosti. V nie poslednom rade filmy chceme šíriť na školách a prostredníctvom nášho časopisu
– Pamäť národa. Možno v poslednej fáze by sme ich ponúkali širokej verejnosti. Preferujeme filmové projekcie,
ktorých sa môžu zúčastniť naši tvorcovia a historici. Diskusie po filme zanechávajú v divákoch živé spomienky.
Počas kompletizácie materiálov na spomínané filmové dokumenty ste sa stretli s množstvom ľudských osudov. Zrejme
nebude ľahké konkretizovať jeden z nich, pretože všetky majú obrovskú veľkosť, ale predsa mi nedá - príbeh Emila Šveca z Piešťan...
Ako dokumentarista považujem za povinnosť podeliť sa s vami o konkrétne prípady z nakrúcania. Emil Švec bol v päťdesiatych rokoch
študentom medicíny. Býval v Piešťanoch a keďže neďaleko jeho bydliska bolo letisko, na športových lietadlách sa naučil lietať.
A to mu bolo neskôr osudné. V tom čase sa v Piešťanoch formovala odbojová protikomunistická organizácia – Biela légia.
Emil spozoroval neblahé praktiky nastupujúcej diktatúry a zapojil sa do protikomunistického odboja. V krátkom čase ho
orgány ŠtB zaistili a odsúdili na šesť rokov väzenia. Po prepustení sa rozhodol ujsť na západ. Vedel lietať, ukradol
lietadlo a za dramatických podmienok preletel do Rakúska. Tam sa na neho zavesili agent ŠtB – Múdry, ktorý ho vylákal na
hraničné pásmo pod zámienkou odovzdania dôverného listu. Tam ho prepadli ďalší agenti a odvliekli naspäť do Československa.
Nasledovalo dlhoročné väzenie. V auguste 1968 bol prepustený, ale po invázii vojsk sudca Minárik jeho rehabilitáciu neukončil.
Naopak, dal mu dosedieť zvyšných 5 rokov. Emil Švec sedel v komunistických väzeniach spolu 17 rokov. Keď v roku 1993 rozhorčený
napísal na Najvyšší súd, že sa nikto jeho prípadom nezaoberá a že tí, čo ho súdili, sú aj dnes na najvyšších miestach v justícií,
dostal v tom istom roku ešte 3 mesiace a podmienku za urážku súdu.
Ďalej si spomínam na pani Helenku Kordovú a jej manžela Alexandra, ktorého väzenskí vyšetrovatelia umučili na smrť. Helenkin syn,
šesťročný Sáša sa so svojou mamou stretol po desiatich rokoch. Spomínam si na pani Novákovú, ktorej ŠtB vytrhla z náručia dvojročnú
dcérku a poslali ju na prevýchovu do Detského domova. Pamätám si na sestry Vladimírové, ktoré niekoľko rokov čakali na svojho otca,
kým sa im vráti z väzenia. Som presvedčený, že mnohé výpovede sú námetom na celovečerný film.
Na záver mi dovoľte poďakovať Vám za čas a hodnotné výpovede. Aké sú plány Ústavu pamäti národa do blízkej budúcnosti? Čo všetko môže široká verejnosť očakávať?
V tomto roku sme v ÚPN zorganizovali viac ako 150 videoprojekcií na školách a pre širokú verejnosť. Konečne po dlhých rokovaniach
sa rozhodla Slovenská televízia prijať štyri naše filmy do vysielania. Budúci rok sme dostali prísľub, že odvysielajú
ďalších šesť zo série trinástich dokumentov z dielne ÚPN. Okrem toho sme v tomto roku rozbehli s TV JOJ týždenný cyklus – Neumlčaní,
kde každý víkend v hlavnom spravodajstve predstavujeme jedného z pamätníkov ÚPN. V budúcom roku v spolupráci s Trigon production rozbiehame
42 dielny týždenný dokumentárny cyklus s názvom - V pazúroch totality. Veľmi nám na tom záleží, aby sa ľudia dozvedeli o zločinoch,
ktoré totalitné režimy napáchali. Konečným cieľom tejto informačnej kampane je, aby sme v spoločnosti vyvolali odpor voči akejkoľvek neprávosti,
ktorá bola, je a bude páchaná na ľuďoch.
Kto je Dr. Ondrej Krajňák, PhD.?
Člen Klubu tvorcov pre deti a mládež pri Slovenskom syndikáte novinárov. Autor dokumentov Prežili sme Gulag a Sviečková manifestácia,
momentálne pracuje v Ústave pamäti národa (ÚPN) ako vedúci referátu Oral history a dokumentárneho filmu. Zároveň vedie multimediálny projekt
Po stopách slobody – cestuje po slovenských školách a približuje mladej generácii neduhy komunizmu a význam slobody.
Foto: Božena Baluchová
Václav Bobáň píše články, úvahy nielen na terchovské témy. Pozrite si jeho ostatné články.
Viac hostí pre Vaše ubytovanie v Terchovej!
- Sme najväčší ubytovací web široko-ďaleko v celej Terchovskej doline.
- Sme najnavštevovanejší informačný web celej Terchovskej doliny.
- Spolupracujeme s 94-imi ubytovacími zariadeniami z Terchovej a okolia.
- Celková kapacita našich partnerov je vyše 1895 postelí.
- Pridajte sa k nim aj Vy!
Komentáre k článku Rozhovor s Ondrejom Krajňákom
Pridať komentárK tomuto článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre. Chcete sa vyjadriť ako prvý?